Klávesové zkratky na tomto webu – rozšířené Na obsah stránky

» ARTIST PAGE on iTunes

apaPODCASTOVÝ TIP
Mgr. Dagmar Hegerová, Ph.D.

Nanočástice selenu mají široké uplatnění a dosud nevyužitý potenciál

Exkluzivní rozhovor s Mgr. Dagmar Hegerovou, Ph.D., pověřenou zástupkyní Laboratoře mikrobiologie a enzymologie a vedoucí projektového oddělení Ústavu chemie a biochemie Mendlovy univerzity v Brně.

…lékárenství začíná tady!

apaOTÁZKA PRO…
V této části najdete rozhovory o lékárnách, lékárenství, medicíně a zdravotnictví vůbec s osobnostmi nejen našeho oboru, ale i zajímavými lidmi z oborů jiných. Rubrika pokračuje od roku 2008 v podcastové formě jako jedna ze součástí webu Lékárenský PODCAST.

Otázka pro: PharmDr. Jána Valjana - víceprezidenta SLeK

Vloženo: 06.09.2004, 07:28 | Čteno: 5783×
Před necelým rokem se situace na Slovensku vyhrotila - zdravotní pojišťovny dlužily lékárnám již tolik, že se rozhodly k razantnímu kroku - buďto zavřít anebo jen doprodat léčiva na skladě a další neobjednávat, jelikož jim došly peníze. Provoz obnovily až poté, co pojišťovny začaly z větší části dluhy splácet. Připomeňme, že Apatykář byl jediný český zdravotnický web, který přinášel kompletní aktuální informace o situaci na Slovensku. Dramatické události kolem slovenských lékáren nenechaly mnohé české lékárníky v klidu už proto, že není zcela vyloučeno, že by se mohlo něco podobného stát i u nás. Přece jen jsou obě republiky v mnohém podobné a ignorance vládních představitelů všeho, co se jen v náznacích týká poskytování kvalitní lékárenské péče a zdravotnického přístupu k pacientům, všeobecná nesmyslná liberalizace trhu a vnášení ryze komerčních aktivit do zdravotnického prostředí jsou prakticky stejné. Pro rozhovor o lékárenství a lékárnách na Slovensku jsme si tedy vybrali člověka v této problematice více než povolaného - víceprezidenta Slovenské lékárnické komory PharmDr. Jána Valjana.

Pane víceprezidente, jaká je současná situace na Slovensku?
Situácia z pohľadu lekárnikov nie je ružová. Prakticky všetky návrhy zákonov, ktoré predložilo MZ sú pre lekárnikov nepríjemné, ba až likvidačné. Je tu obrovská snaha zmeniť jeden z najväčších výdobytkov slovenských lekárnikov po novembri 1989 - slobodný výkon lekárnického povolania. Zatiaľ sa nám podarilo obhájiť vlastníctvo lekární len lekárnikmi fyzickými osobami, ale...
Veľký odpor prakticky všetkých vzbudzuje aj tzv. transformácia zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti. Ja osobne považujem takúto transformáciu za veľké svinstvo. Vznikli by akciové spoločnosti, ktoré by mali zabezpečený stály prísun peňazí z povinného zdravotného poistenia a s týmto kapitálom by mohli podnikať, a to aj v zdravotníctve, teda napr. by mohli vlastniť nielen nemocnice, ambulancie, ale aj lekárne. Takže by vlastne vznikla paradoxná situácia - aj za moje odvody do zdravotného poistenia by si poisťovňa mohla oproti mne otvoriť lekárne a konkurovať mi. Takú formu podnikania by asi prijal každý podnikateľ, veď je to bez akéhokoľvek rizika a konkurencia by sa mohla ísť pásť.
Ďalšou perličkou návrhu zákonov je tzv. manažovanie pacienta. Poisťovňa by pacientovi podľa nejakých bližšie neurčených podmienok kvality vybrala zdravotnícke zariadenia, ba dokonca lekára, kde by pacient bol odoslaný na liečbu. Má rozhodovať kvalita poskytovaných služieb. Len sa nevie, či kvalita podľa poisťovne alebo podľa pacienta. A môže sa to týkať aj lekární. Takže môže dôjsť k situácii, že ma poisťovňa nielenže môže manažovať k lekárovi, ktorého som v živote nevidel, ale v konečnom dôsledku ma môže s predpísanými receptami manažovať do inej lekárne ako je tá moja. A to už by bol paradox na nú.
Ďalším, priam orwelovským, vynálezom reformných zákonov je Úrad pre dohľad... Je to apolitický úrad, ktorého predstaviteľov menuje apolitická vláda a tento, tým pádom zaručene apolitický orgán, potom menuje aj vedúcich predstaviteľov neštátnych akciových spoločností. Tento úrad môže kontrolovať prakticky všetko, snáď len s výnimkou čistoty spodného prádla. A aj to som si nie istý. Článok 4 ústavy socialistického Československa je proti tomu úplne nevinný pokec.
Snáď už len to, že úplnou čerešničkou na „dortíku“ našej reformy je to, že jedna významná finančná skupina je už nasáčkovaná v troch poisťovniach (z piatich), a tak sa vlastne presne nevie, kvôli komu sa takáto reforma robí.

Jak hodnotí lékárníci přínos poplatků v lékárně?
Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá. Zavedenie rôznych poplatkov poznačilo aj ekonomiku lekární. Za recept sa vyberá 20 Sk, ale lekárni z toho ostáva len 5 Sk. Ostatné bubáčiky si odpočítava poisťovňa zo starého dlhu. Teda lekáreň fakturuje poisťovni 1.000 receptov za 200.000 Sk a poisťovňa zaplatí len 185.000. Tento poplatok je definovaný ako poplatok za spracovanie receptov v poisťovni. Je to humorné, ale lekáreň, ktorá zadá všetky údaje do počítača dostane 5 Sk, a poisťovňa, ktorá strčí disketu do počítača a analyzuje, má z toho 15 Sk.
Od poplatkov sú oslobodení pacienti s preukazom ZŤP (zdravotne ťažko postihnutí) čo nám opäť zjednodušuje administratívu, lebo pri tare musíme túto skutočnosť vyznačiť na recepte a napísať číslo preukazu. Túto skutočnosť nám spestruje aj vstup do EÚ - nielen že musíme skontrolovať príslušný doklad o poistení, ale k faktúre musíme doložiť aj jeho kópiu a každého poistenca musíme fakturovať zvlášť. Nik nám však nepovedal ako urobiť kópiu dokladu napr. počas pohotovosti a pod. Ale "jede se dál kočárem černým kolem bílých skal".

Jak se mění v této situaci uvědomění pacientů?
Doplatky ani tak nič moc nezmenili. Výraznejšie sa ukázali byť neustále zmeny kategorizácie a tým aj zmeny doplatkov. Za prvých 6 mesiacov tohoto roka sme absolvovali 5 (slovom: päť) krát zmeny v kategorizácii, čo má závažný dopad na ekonomiku. Samozrejme, kategorizácia sa robí tak, aby poisťovne platili čo najmenej a tak vlastne každá kategorizácia znamená pre lekárnika finančnú stratu:
1. v tom, že sa menia doplatky a liek sa stáva nepredajný napr. doplatok z 30 Sk ide na 200 Sk.
2. neustále znižovanie cien vedie k finančným stratám na sklade, znižuje sa finančná hodnota skladu a samozrejme tým aj hodnota obratu. Tieto zmeny platíme v podstate zo svojho, ale minister si fandí, ako usporil.
A tu vstupuje do hry slovenský pacient, pokusný králik resp. zajac, ktorý snáď znesie všetko na svete. Ľudia sa neliečia. Pacient compliance sa neodvíja od zdravotného stavu pacienta, ale od zdravotného stavu peňaženky. Až 20 percent pacientov si nevyberie všetky lieky. Pacienti si svojvoľne znižujú dávkovanie, aby finančne svoju liečbu utiahli. Nie je to jednoduché, a výsledky tohoto experimentu nie je možné pre krátkosť jeho trvania hodnotiť, ale naše vedomosti a skúsenosti hovoria, že nič nie je v zdravotnictve také drahé ako neliečený pacient. Ekonomický výsledok pre lekárne je alarmujúci a znamená zníženie obratu o 15-20%.

Jak je to s doplatkovou turistikou?
Samozrejme aj tento fenomén sa u nás uplatňuje. Vzhľadom k tvorbe cien, a tým, že sa stali lekárne platcami DPH, je nižší. Doplatky u nás sa tvoria pomerne, tj. pri lieku je stanovený pomer medzi platbou poisťovne a doplatkom, napr. 2:1, a tento pomer musí byť zachovaný. Teda keď chce firma znížiť doplatok, tak musí znížiť aj platbu pre poisťovňu a tým sa vlastne ceny vyrovnávajú a doplatková turistika stráca zmysel. Poisťovňa totiž kontroluje aj doplatok a ani lekáreň nemôže len tak znížiť cenu, lebo recept nie je zaplatený pre porušenie pomeru platba : doplatok. Aj keď je logické, že slabšie povahy sa to snažia obchádzať, ale riziko je neúmerné k zisku.
Od 1.1.2005 nás čaká prechod na podvojné účtovníctvo a to už si ani "neprdneme". Má to hlavnú nevýhodu v tom, že lekáreň pri hrozbe exspirácie mohla znížiť doplatok, ale dnes to už nie je možné, lebo by musela znížiť aj platbu poisťovni.

Jaká je současná situace ohledně řetězců a vstupu zahraničního kapitálu do slovenského lékárenství?
Na Slovensku zatiaľ platí zákon, ktorý umožňuje otváranie lekární len lekárnikom - fyzickým osobám a tak oficiálne tento problém neexistuje. Ale... Je verejným tajomstvom, že takéto ilegálne reťazce existujú, ale vzhľadom k ich majiteľom, obyčajne nielen finančne, ale aj politicky zabezpečeným, sa ťažko niečo rieši. Všetci čakajú na zmenu zákona, ktorá by umožnila vlastníctvo lekární každému. Tým sa vlastne legalizuje nelegálny stav a až potom uvidíme, kto kde a s kým. Zatiaľ sa len modlíme, aby poslanci dostali rozum a začali rozmýšľať, že vlastne zmenou zákona umožnia ľuďom, ktorí podvádzali a zákon nedodržiavali, vyriešiť ich nezákonnú situáciu. Je zaujímavé, že každý pochopí, že nie je možné prijať zákon, podľa ktorého keď ukradnem auto a nechytia ma, tak si ho môžem oficiálne nechať. Ale pri lekárňach to nejako pochopiť nechcú. A keď sa zmení zákon, len potom to bude to správne žužu. Ďalší vývoj je v rukách božích!

Jak dlouho čekají lékárníci na platby od zdravotních pojišťoven?
Po vzbure lekárnikov koncom minulého roka sa situácia zlepšila. Dosiahol sa stav cca do 60-90 dní od vystavenia faktúr, predtým bol až 180-240 dní. Žiaľ aj tak musím skonštatovať, že sú regióny, ktorým Všeobecná zdravotná poisťovňa nevyplatila ešte všetky faktúry za rok 2003. Niekde sa nám tam motá ešte jeden nezaplatený mesiac (väčšinou november). Neviem čo s tým poisťovňa hodlá robiť.
Totiž od 1.1.2005 máme prejsť na podvojné účtovníctvo, čo v praxi znamená zaplatiť daň zo zásob a pohľadávok. Takže lekáreň, ktorá ma zásoby za 1 milión Sk a mesačnú fakturáciu 2 milióny Sk pri súčasnej splatnosti zaplatí daň 19% z 5 miliónov a to teda nie je žiadna výhra.

Projevuje se nějak cenová turistika v pohraničních oblastech?
Na túto otázku nemôžem korektne odpovedať, aj keď sa dá predpokladať, že hlavne v oblasti Bratislavy sa takýto turisti nájdu. Ale zatiaľ to určite nie je pre lekárnikov na Slovensku akútny problém.

Jaká jsou očekávání slovenských lékárníků v souvislosti se vstupem SR do EU?
Všetko záleží na tom, ako budú vyzerať konečné verzie zákonov tykajúce sa lekární. Žiaľ ignorancia tradícií európskeho lekárenstva zo strany niektorých politikov, snaha po absolútnej liberalizácii, výrazná snaha o komercionalizáciu lekárenstva, vymýšľanie rôznych až absurdných predpisov a príkazov, snaha o likvidáciu stavovskej organizácie, ma osobne nenapĺňajú nejakým prehnaným optimizmom. Ja to hovorím tak: Slovensko vstúpilo do EÚ, slovenskí lekárnici vstúpili do niečoho, čo mimoriadne zapácha.

Děkuji za rozhovor.
(Rozhovor vedl: PharmDr. Martin Dočkal)
apaPODCAST

Podcastový tip

Mgr. Jaroslava Doležalová

Falešná léčiva

Mgr. Jaroslava Doležalová...
20.04.2009

Helena Vaňkátová

Student Exchange Programm...

Helena Vaňkátová
13.07.2012

Mgr. Ladislava Valášková, Ph.D.

Vánoční trhy na Kuksu a u...

Mgr. Ladislava Valášková,...
21.11.2011

PharmDr. Ján Valjan

Nelíbí se vám konkurence?...

PharmDr. Ján Valjan
12.12.2008

Mgr. Patricia Horáková

Práce lékárníka ve Velké ...

Mgr. Patricia Horáková
09.09.2010

Karolína Veselá

Student Exchange Programm...

Karolína Veselá
23.03.2010

PharmDr. Ján Valjan

Euro ve slovenských lékár...

PharmDr. Ján Valjan
16.08.2008

Mgr. Alena Petříková

EPSA – European Pharmaceu...

Mgr. Alena Petříková
10.09.2009

Prof. PharmDr. Alexandr Hrabálek, CSc.

Tématický týden - 40. výr...

Prof. PharmDr. Alexandr H...
23.11.2009

PharmDr. Ján Valjan

Další zazděná lékárna, pe...

PharmDr. Ján Valjan
04.12.2009

Artist page APATYKÁŘ® v iTunes [nové okno]
ISSN 1214-0252 | Copyright © 2000-2017, PharmDr. Martin Dočkal | Apatykář® je registrovaná ochranná známka
APATYKÁŘ® je součástí skupiny APATYKÁŘ®.net. Žádná část těchto stránek nesmí být nijak použita bez výslovného souhlasu autora!
Prohlášení vydavatele, cookies | Přístupný web | Mobilní verze | Pomoc a nápověda | W3C-HTML 4.01, W3C-CSS, FEEDValidator, W3C-WAI - AAA, Cynthia Tested
Tyto internetové stránky odpovídají normě HONcode pro důvěryhodné zdravotnické informace: ověřit.